ZPOZ ako súčasť miestnej kultúry

stretávame sa pri vzácnej príležitosti - seminári k 45.výročiu vzniku ZPOZ. Chceme si pripomenúť celé to dlhé obdobie i poblahoželat' výročiu. Dovoľte mi pár myšlienkami prihovoriť sa Vám za oblasť, ktorá je Vám blízka, lebo všetci spoločne vytvárame súčasť miestnej kultúry, kultúmych a umeleckých aktivít realizovaných v miestnych podmienkach. Realizátormi miestnej kultúry v súčasnosti sú fyzické a právnické osoby, umelecké a mimoumelecké spolky, cirkevné združenia, organizácie a miestna štátna správa. Má napomáhať uplatnenie zárub a záujmov občanov, podporovať a rozvíjať miestne, regionálne tradície, rozvíjať a uspokojovať ďalšie umelecké potreby. Starostlivosť o miestnu kultúru prislúcha obci, mestu, miestnej samospráve, prípadne štátnej správe.
Jednou z oblastí kultúrnych aktivít je i Združenie ZPOZ Človek - človeku. I ked' v minulosti mala práca v ZPOZ iné poslanie, i v dnešných podmienkach má svoje opodstatnenie. Združenie ZPOZ Človek - človeku sa zameriava predovšetkým na jubileá, udalosti v živote rodiny a spoločnosti, ktoré podnecujú humánne cítenie, pozornosť a úctu človeka k človeku. ZPOZ-y sa stali súčasťou nášho života, najmä v mestách i obciach, kde aktívne pracujú zanietení ludia, v ktorých je hlboko zakorenený pocit urobiť niečo pre druhého. niečo navyše, čo napĺňa aj ich vlastný život. Takéto osobnosti vedia do spolupráce zapojiť viacero prvkov, inštitúcií, predovšetkým osvetových pracovnikov.
Často vo viacerých funkciách vystupujejeden človek, častokrát matrikárka alebo pracovníčka obecného úradu. Na plnení kultúmo-osvetových funkcii obecných úradov sa významnou mierou podieľali i podieľajú osvetové zariadenia, ktoré stáli pri zrode ZPOZ pred 45 rokmi.
Táto spolupráca poväčšine tNá podnes. Sú tu možnosti úspešnej súčinnosti, vyžadujú však úzky kontakt zborov s metodickými pracovníkmi v regionálnych osvetových strediskách, kde však v súčasnosti je oblasť ZPOZ len okrajová súčasť pracovnej náplne metodika. Za 8 rokov sa tak postupne znížil počet pracovníkov ROS priememe na 10 a oblasti starostlivosti a zamerania činnosti osvety pribúdali. Osvetové strediská ale i v súčasnosti - ak aj nemajú špecializovaného pracovníka pre tento úsek celou svojou činnosťou poskytujú metodiku, vytvárajú a vylepšujú podmienky na prácu ZPOZ. Je to predovšetkým všestranná starostlivosť o záujmovo-umeleckú činnosť, vytváranie jej základne, poskytovanie a usmerñovanie repertoáru, dramaturgie, interpretačnej úrovne. Pre všetky oblasti ZUČ - ochotnicke divadlo, UPPP, neprofesionálna fotografia, film, výtvarné umenie, dychová a ľudová hudba, folklór, spev, tanec aj pre iné špecifické druhy usporadúvame celý rad rôznych vzdelávaclch foriem - od inštruktáži, školení, seminárov až po súťažné prehliadky rôznych stupňov, zapájame ich do scénických programov uvádzaných v kultúrnych domoch, na folklórnych slávnostiach, v amñteátroch a inde. Tam získavajú kolektívy i jednotlivci zásluhou odborných lektorov, inštruktorov i odborných pracovníkov ROS množstvo
usmerneni, zdokonalujú svoj repertoár i interpretačnú úroveň.
Pre slávnostných rečnikov usporadúvajú ROS školenia v oblasti rétoriky, zostavovania slávnostných prejavov í metodické stretnutia o organizovaní podujatí, vypracovaní scenárov i zapojení kolektívov ZUČ do práce ZPOZ, aby sa zvýšila umelecká úroveň i spoločenská stránka obradov a podujatí. V nie poslednom rade organizujú osvetové zariadenia súťaže ZPOZ vyhlasované ústrednou radou.
Obrady alebo slávnosti sú spoločenskou udalosťou, preto tu majú svoje miesto estetické i emocionálne prvky. Každá takáto slávnosť sa nezaobide bez umenia, preto na obradoch účinkujú záujmové umelecké kolektívy, jednotlivci i profesionálni umelci. Toto pôsobenie kolektívov ZUČ v obradoch a slávnostiach ZPOZ prináša dvojaký úžitok. je dvojnásobne osožné: obohacuje, oživuje, citovo a estetický umocňuje slávnostnú stránku obradov a slávností. Na druhej strane je to príležitosť na sebarealizáciu, na uplatnenie súborov a skupín.
Takýchto príležitostí je v obci, meste málo. Čím viac kolektívy účinkujú, vystupujú, tým viac sú nútene (súbory, kolektívy, recitátori, speváci. hudobníci) obmieňať svoj repertoár, viac sa venovať príprave, zdokonaľovať svoju interp retačnú úroveň. Veľmi dôležitou stránkou činnosti ZPOZ je zachovávanie ľudových zvykov a tradícií a dedinách (napr. svadobné rozlúčky a iné obradové a rodinné zvykoslovné slávnosti).
Posedenia a slávnosti ZPOZ so staršími občanmi, strieborné a zlaté svadby, prijatia vzácnych rodákov a osobností, hostí z cudziny, jubileá a výročia a mnohé dalšie dávajú skutočne jedinečnú príležitosť na uplatnenie všetkých prvkov ZUČ, ale i tradičnej ľudovej kultúry z našich slovenských dediniek, mestečiek.
Siahnutie po tradíciách v práci ZPOZ je v súčasnosti prepotrebné, je to silný mobilizačný faktor oživenía ZPOZ i uplatnenia pôvodného ľudového tradičného prejavu. Námetov na spoluprácu osvety, súborov ZUČ so ZPOZármi je veľa. K tradičným pribúdajú nové. Vychádzajme ale z osvedčených, rokmi overených foriem.
V minulých rokoch boli časté výmeny skúseností, ktorými si organizátori obradov a slávnosti odovzdávali poznatky z tejto práce a navzájom sa inšpirovali, spoznávali. Dnes sú tieto výmeny, žiaľ, výnimkou. Edičná činnosť ROS sa v oveľa väčšej miere zameriavala na vydávanie repertoárových materiálov vychádzajúcich z konkrétnych regionálnych tradícií. Dnes, v nových spoločensko~ekonomických podmienkach treba podporiť najmä národný aspekt prostredníctvom obradov a slávností ZPOZ, formovať úprimný vzťah ku kultúrnym a historickým hodnotám, formovať vzťah mladých ľudí ku kultúrnemu dedičstvu, k bohatstvu ľudových tradícií, k významným osobnostiam v minulosti a rozvíjať ich odkaz pre dnešok. Bude záležať na zasmerovani NOC v tejto oblasti a podpore, pretože ROS sa do tejto činnosti zapája. Nevyhnutná je požiadavka novej tvorby v oblasti výtvamej, literárnej, hudobnej. Nedostatočná je zapojenosť umelcov, recitátorov, spevákov, žiakov a učiteľov ZUŠ na slávnostiach a obradoch.
Všetky obrady a slávnosti pripravené v kolektíve zanietených ľudí umocňujú zážitky, sú pokračovaním krásnych príbehov. Takto venujeme najkrajší dar, ktorý môže človek človeku dať, všimnúť si ho, venovať sa mu v jeho slávnostnej, radostnej, no i bolestivej chvíli, dať mu pocítiť, že niekam patrí a prekonať jeho osamelosť, umocnit' jeho radosť, otupiť jeho žiaľ, potešiť jeho srdce. venovať plnú dávku čIovečenstva vo chvíľach šťastia i trpkosti, lebo to je liek, liek ako zážitok, zastavenie na púti životom, akýsi svetiý bod - možno častokrát jediný. Človek prijíma s otvoreným srdcom všetky tie krásne slová, preciťuje hudbu, spev, všetko umne poskladané v scenári, ktorý šikovne vymysleli členovia ZPOZ. Ich najväčšou odmenou je pocit, že urobili ľudom radosť.
Patrí im všetkým vrelá vďaka a prianie, aby sa nám v spoločnej práci darilo, aby pribudli ďalší zanieteni ľudia do radov organizátorov ZPOZ, rozrástla sa členská základňa hnutia Človek - človeku.
A na záver slovo básnika:
“Bolesť i radost' z tohoto sveta,
jednej matere,
za tebou, človeče, v hibokom chápani,
s tebou ideme."
Mgr. Oľga Žabenská,
riaditeľka Okresného osvetového strediska
v Dolnom Kubíne
 
Dnes naše dieťa núka náruč svetu,
hoc ešte plače, chcelo by sa smiať;
a vypovedať jednu prostú vetu -
Alebo:
Bola svadba. Ona stála vedľa neho, siahajúc mu po ramená.
Na tácni ležali dva prstene. Povedali áno, jedno z najčastejších slov.
Ale aj: .
Až umriem raz, chcem umrieť v máji, keď kvitne celý cintorín,
a chcem v ten kút, kde biele ruže uzriem, keď oči otvorlm.
Drahí a milí ZPOZárl, vážené dámy, páni, to sú pre nás všetkých veľmi blízke a známe slová. Nekonečné množstvo básní, piesní, melódií. príhovorov nás akoby zväzovalo a nútilo hľadať vyberať, prispôsobovať ku konkrétnym akciám vždy to, čo považujeme za správne, vhodné, ale aj pekné. Takto začína práca každého 2POZára, ktorý chce pripraviť scenár, zaradiť doň obsahovo bohatú tvorbu, aby bola čo najkrajšia, konkrétna, citová, prihovárala sa priamo človeku. Je to veľmi cenné, že túto iniciatívu podnietil sám život a ľudská láska, potrebná pre život, spájajúca človeka s človekom. Hlasom srdca odovzdávame svoje radosti a stojlme pri človeku, keď prežíva výnimočné chvíle i tie menej radostné. Dávame mu pocit radosti, ale aj istoty, že nie je sám, že je dôležitou súčasťou ľudskej komunity. Pestrá mozaika programov, pekných a zaujímavých podujatí pre mladých i tých skôr narodených, to je práca ZPOZ. Svojím neustálym rozvojom humánnej, občianskej a kultúrno-spoločenskej činnosti odovzdáva svoje sympatie skutočne všetkým občanom bez rozdielu.
Prejavom vďačnosti a najčastejšou odmenou členom ZPOZ je teplé slovo vďaky, úprim ný stisk ru ky i slza dojatia z oka človeka, ktorý z obradu či slávnosti odchádza s pocitom spokojnosti z dobre vykonanej práce, aj všetkých nás. Kladiem si otázku, či má skutočne svoje opodstatnenie naša práca, ktorá je náročná, vyžaduje od nás určité vypätie síl, môžu ju vykonávať len ľudia nadaní, smelí, odhodlaní a naplnenl teplou ľudskou láskou, ktorá sa im rozdávaním dvojnásobne vracia. Prehĺbme naše cítenie aj my, ked' sme sa dnes všetci stretli s tak trochu zvýšenou pozornosťou na seba. Zišli sme sa v roku, ked' naša organizácia jubiluje. Pripomina si svoj zrod. 45 rokov vzniku ZPOZov - výročie, ktoré obsahuje vo svojom prežitom úseku mnoho zásluh, mnoho vyzdvihnutých akcií, záslužných podujatí, pomoci atď. ZPOZy si vybudovali pozíciu priameho vzťahu človeka k človeku, i ked november 1989 predpovedal ich pozvolný zánik: ale iba u tých, ktorí nepoznajú pravú podstatu a nepoznajú I'udl, ktorí túto činnost' vykonávajú v prospech súčasného človeka, pri každom jeho životnom medzníku.
Práca ZPOZárov v dnešnej podobe predstavuje vysokú kvalitu. Vykryštalizovali sa vzťahy kolektívov, v ktorých pracujú tí skúsení, ktori prácu v tejto oblasti neprerušili, zachovali si svoj postoj a vážnosť i nutnosť. Pridávajú sa do rodiny ZPOZárov postupne aj další, mladší, naplnení elánom, stále je ale dosť priestoru na naplnenie počtu členstva. Určite mnohí so mnou budete súhlasiť, že dnes sa na všetko pozeráme cez peniaze. Vidíme ich vo všetkom. Je pravdou, že sú potrebné, bez nich nemožno napĺñať mnohé naše túžby. Ale peniaze môžu meniť charakter človeka, najmä v pripade, ked ich je veľa. Zrazu sa z človeka stáva "väčší človek", žijúci v presvedčení, že jeho blahobyt mu postačí na to, aby ho napĺňal spokojnosťou a šťastím. Ibaže život má rôzne podoby, predstavuje určitý časový medznik, ktorý je ako tá najpestrejšia mozaika. Len vo svojom presvedčení ho vidíme v tých najrôznejších podobách. Ked sa nám zdá, že je nám dobre, sme spokojní, vstúpi do nášho života nepríjemná alebo smutná udalosť. A hľadáme potrebnú pomoc, obzeráme sa po priateľoch, hľadáme človeka, hľadáme útechu. Pred niekoľkými dňami sa v našom okrese stalo nešťastie. Zosypalo sa niekoľko kubíkov ílu a zasypalo troch baníkov. Dvaja mali životné šťastie, jedného odhodilo, druhý mal zasypanú len dolnú časť a utrpel úraz hlavy. Ten tretí šťastie nemal. Nebolo v ľudských silách zachrániť mu život, zomrel vo veku 23 rokov. Manžel a otec ročnej dcéry, syn, ktorého príchod na svet rodičia takmer 6 rokov čakali a zrazu tragédia. Matka stráca syna, dcéra otca. Ako sa cíti otec, keď vidí mŕtveho
syna, ako je manželke, keď stráca milujúceho manžela? Toto všetko, drahi priatelia, je reálny život. Toto je tiež jeden zo skutočných obrazov ľudského nešťastia. Tu sme tiež nevyhnutne potrební, aby sme znášali smútok, aby sme pofúkalí boľavé rany a pomáhali zmierňovať bolesť. Na toto sa v roku 1989 nemyslelo? Prečo sa poslaniu ZPOZov mnohí vysmievali? Prečo sa snažili mnohí rozdeľovať ľudí, a nie zbližovať? Život nemožno riadiť ako počítače. Pokiaľ v ľuďoch koluje teplá krv, pulzuje srdce, cit nikdy nevyhynie. Preto som presvedčená, že ZPOZy, ktoré dnes majú trochu inú podobu. predstavujú veľmi dôležité miesto v živote človeka. Sú súčasťou kultúrnosti človeka, vždy sa prezentujú najmä svojou dôslednosťou ku každému človeku, v každom čase a na ktoromkoľvek mieste. Možno som vo Vás vyvolala trochu rozpakov, ked som spomenula smutnú udalosť v našej obci, ale do dnešného dňa vo svojom vnútri cítim spätosť s osudmi pozostalých. Čo všetko prežije každý ZPOZár, ktorý sa aktívne podieľa na rôznych akciách, obradoch či iných slávnostiach. Pevne verim, že spoločnými silami všetko zvládneme, aj ked našu námahu občas zatieni neľahká situácia. Budeme sa nadalej stretávať s ľuďmi, ktorí nás potrebujú, sú nám nesmierne vďačni. To nám dá silu a inšpiráciu.
Pokračujme v začatom diele, zväčšujme svoje rady. Nie som priateľom dlhých rečí, ale to, čo by som Vám chcela z tohto miesta vysloviť, by trvalo veľmi dlho. Otváram Vám preto všetkým svoje srdce, lebo práca v ZPOZe je mojou veľkou láskou, pre ktorú viem veľa obetovať. A tak prijmite odo mňa jedno veľmi obyčajné slovko - ďakujem, a to za to, že ste členmi tejto organizácie a všetci vykonávate pre človeka služby ľudskosti. Každý z nás prehra preteky s časom, on toho viacej zvládne, ten, kto vie rozdať veľa lásky nebude nikdy na dne.
Mária Drugdová
Bušince