Význam obradov a slávnosti v žiovote človeka

U mnohých z nás chôdza už nie je taká pružná ako pred rokmi a vlasy skrášľujú striebristé nitky, ale oči znovu zažiaria neopísateľným čarom elánu a ľudského porozumenia, ked sa spomenie aktív alebo zbor pre občianske záležitosti. Som veľmi rád, že mám tú česť uviesť niekoľko úvah, hodnotiacich súdov a možno aj podnetov viažucich sa k téme dnešného oeloštátneho seminára: História a súčasnosť zborov pre občianske záležitosti. V našej kultúrnej verejnosti je všeobecne známe, že obrady ako pomeme ustálený súbor symbolických úkonov a tradičných akcií sprevádzajúcich významné udalosti v živote človeka patria k najstarším a súčasne najstálejším súčastiam duchovnej kultúry. Ako súhrn celého radu etických noriem, vyjadrených priamo, ale i symbolmi, stali sa významnou zložkou sociokultúnych vzorov s primeraným výchovným dosahom a súčasne mali i dnes majú kľúčové miesto v medzigeneračnom odovzdávaní tradície.
Slovenský národ si v priebehu historického vývoja vytvoril bohatú pokladnicu tradícii: obrady a slávnosti súvisiace s premenou biologického a spoločenského statusu človeka, späté s pracovnou aktivitou človeka i bohoslužobné obrady realizované profesionálnymi kňazmi.
Viem, že ľudová slovesnosť, výtvamý prejav, pieseň, hudba našich predkov i súčasníkov, naša hmotná a duchovná kultúra môžu rozozvučat' naše srdcia aj po odstupe času. Máme sa čím hrdiť.
Pri emociálnom a najmä estetickom obohacovaní človeka majú veľký význam zbory pre občianske záležitostí v SR. Za 45 rokov existencie vykonali zbory mimoriadne záslužnú prácu; ich činnosť je dôkazom starostlivosti o občanov, aby v radostných i smutných chvíľach svojho života pociťovali ľudskú účast' nás všetkých. Na začiatku bolo iba niekoľko nadšencov, ktori viac-menej ochotnickym spôsobom začali kliesnit' cestu obradom a slávnostiam. Často to robili aj bez dostatočnej prípravy, bez náležitého riadenia, bez pomocnej metodickej literatúry.
Neexistoval kvalifikovaný kompetentný orgán, ktorý by sa bol systematicky staral o obsahovú a odborno-metodickú stránku ich činnosti. Prelomovým sa stal rok 1972, ked' bola prijatá nová koncepcia práce ZPOZ.
Súčasne so schválením koncepcie prijali národné výbory všetkých stupňov opatrenia na vytvorenie vhodných personálnych, organizačných, inštituciálnych a materiálnych predpokladov na ich činnosť. Bol to významný medzník, od ktorého sa činnosť zborov začala rozvíjať veľmi intenzívne. Na ilustráciu spomeniem niekoľko faktov:
Pri Ministerstve kultúry SR sa vytvorila Slovenská rada zborov pre občianske záležitosti ako iniciativny, poradný a Koordinačný orgán (25 členov). Pri Slovenskom fonde výtvarných umení vznikla osobitná umelecká komisia zborov. V roku 1978 vyšlo viacero metodických materiálov na jednotlivé občianske obrady a slávnosti. Vo vydavateľstve OBZOR vyšla publikácia PREMENY, OPUS vydal súbor gramoplatní Človek človeku, 0d kolísky a Náš deň.
Slovenský hudobný fond vydal zborníky skladieb k základným obradom. V roku 1979 začal vychádzať i kultúrno~spoločenský časopis Nová cesta,~ktorý si za krátky čas našiel pevné miesto v systéme informačno-metodickej činnosti zborov. V roku 1983 vyšli PREMENY ll s orientáciou na slávnosti životných a pracovných jubileí a v roku 1987 PREMENY III, ktoré obsahovali námety na organizovanie slávnosti pre deti a mládež. Nespomínam tieto fakty iba z piety, ale preto, že naša minulosť a prítomnost' sú v nás, že s nami súvisia. Mali by sme vedieť čím sme prešli, aby sme spoznali, kde sme a kam sa môžeme dostať. Tak ako sa človek nemôže zriecť svojej minulosti, ani národ nemôže popriet' svoju minulosť, svoje kultúrne tradície. Mladosť i dospelosť sú práve takou integrálnou súčasťou osobnosti ako história pre národ. Každý návrat do minulosti je trošku aj hodnotením prítomnosti a naopak.
Z tohto, čo som povedal, je zrejmé, že obrady a slávnosti sú organickým komponentom spôsobu života a kultúry a že si v súvislostí s prostredím a príležitosťami ponechávajú množstvo rozličných funkcií. Možno hovoriť o polyfunkčnosti obradovostí, pričom hierarchia funkcií sa môže meniť.
Ukazuje sa však, že najmä rodinné obrady treba naďalej usmerňovať premyslene a citlivo. Takýto postup si vyžaduje exaktnú analýzu zvykoslovných tradícií, a to nielen na vidieku, ale aj v mestách, ktoré sa významnou mierou zúčastňujú na tvorbe národnej kultúry. Rovnako dôležité bude premyslieť mechanizmus prenosu prehodnotených javov tradičnej ľudovej kultúry k dnešnému prijímateľovi. Táto práca súvisí s využitím miestnych tradícií v činnosti ZPOZ. Za prvoradú považujem znalosť obyčajov výročného, pracovného a najmä
životného cyklu, ktoré v minulosti fungovali v konkrétnom prostredí. Dôkladné poznanie materiálu, či už zvykoslovného piesňového, hudobného, nám poskytne podklad na výber a štylizáciu prvkov a javov tradičnej kultúry, ktoré sa môžu použiť ako trvalé hodnoty súčasného spôsobu života.
Veľmi vhodná je v tomto smere spolupráca s členmi miestnych folklórnych skupín alebo súborov. Často lokálne znakový materiál má pre účastníkov obradu väčšiu hodnotu než najdokonalejši profesionálny prejav, ktorý postráda miestnu špecifickosť.
Niektoré súčasné obrady nemajú svoj náprotivok v tradičnej kultúre. V takom prípade by bolo vhodné vyhýbať sa ich realizovaniu v umelo vytváraných folklórnych kontextoch, pretože takýto spôsob môže u prijímateľa viesť k pocitu "presily folklóru", ktorý nemožno považovať za priaznivý výsledok našej spoločnej práce. Tradícia predstavuje zdroj inšpirácie, vo svojej vlastnej podstate však sama odmieta bezduché kopírovanie.
Ako som na úvod svojho prispevku uviedol, toto moje zamyslenie na dnešnom seminári pokladajte za podnet na diskusiu o konkrétnej práci ZPOZ, plnej skúsenosti, nápadov a príkladov úspešnej realizácie občianskych obradov, ktoré majú svoje významné a nezastupitelné miesto v živote občanov Slovenskej republiky. Aj alebo najmä preto želám našim zborom pre občianske záležitosti v SR veľa úspešnosti v ich zámeroch a cieľaveclomosti.
Doc. Dr. Jozef Mravík, CSc.
predseda SR Združenia slovenskej vzájomnosti