História a súčasnosť zborov pre občianske záležitosti

Ich vznik podnietil sám život, potreba formovať pozitívne vzťahy medzi ľuďmi. City rodičovskej lásky, city spojené so vstupom do manželstva, oslavou významných životných udalosti či jubilei a napokon aj s pietou voči svojim blízkym zosnulým, ktorým sme prejavovali úctu a lásku. Vždy mali a majú svoje ničím nenahraditeľné miesto v každej spoločnosti.
Práve na princípoch ľudskosti rozvíjajú svoju prácu zbory pre občianske záležitosti už 45 rokov. Štyridsaťpäť rokov záslužnej obetavej práce pre ľudí, pre ich všestranný rozkvet a spokojnosť.
Vráťme sa však do histórie, pripomeňme si udalosti a medzniky, ktoré konštituovalí zbory pre občianske záležitosti do dnešnej podoby - do rozvoja občianskej obradovosti, humánno-občianskej i kultúmo-spoločenskej činnosti. lch vznik bol  podmienený konkrétnou dobou, v ktorej vznikli, i konkrétnymi spoločenskými podmienkami. - Prvé obrady občianskeho charakteru vznikali na Slovensku za prvej republiky a v rokoch po oslobodení Československa. Určité zvyky bez náboženského motívu však u nás existovali už v polovici minulého storočia. Podnetom na vznik prvých aktívov pre občianske záležitosti bola potreba zabezpečiť dôstojné obrady tým občanom, ktorí nemali záujem o cirkevné obrady pri významných osobných a rodinných udalostiach, najmä pri narodeni dieťaťa, uzavretí manželstva a úmrtí člena rodiny.
V širšom rozsahu sa u nás začali občianske obrady organizovať začiatkom 50. rokov. V súlade s novým rodinným právom sa od 1. januára 1950 stalo povinným a právne platným manželstvo uzavreté na národnom výbore. To si vyžadovalo, aby tento právny akt nebol len administratívnou záležitosťou, ale dôstojnou a slávnostnou udalosťou, zodpovedajúcou vážnosti tejto chvíle v živote dvoch ľudí a ich najbližších. Z iniciatívy pracovníkov národných výborov a pracovníkov matričnej agendy sa začali formovať dobrovoľné kolektívy ľudí, ktoré pomáhali pri obsahovom a organizačnom zabezpečení obradu uzavretia manželstva a neskôr aj pri ďalších občianskych obradoch.
Na usmernenie tejto práce vydalo ministerstvo vnútra a Povereníctvo vnútra obežnik na zriaďovanie aktívov pre občianske záležitosti, ktorý vychádzal zo skúseností a úspešných výsledkov činnosti Aktívu pre občianske záležitosti pri Osvetovej besede v Tábore. Na Slovensku platil obežnik Povereníctva vnútra zo 14. apríla 1953. Tento uložil okresným národným výborom, aby pri osvetových besedách zriadili aktívy pre občianske záležitosti, a vymedzil ich úlohy pri za- bezpečovaní troch základných obradov. Aktívy v spolupráci s radou príslušného národného výboru mali zabezpečiť, aby uzavretie manželstva, zápis narodenia dieťaťa mali dôstojný a slávnostný charakter a aby rešpektovali tradície príslušnej lokality. Tiež mali zabezpečiť dôstojný priebeh pohrebu občanov, ktorí neboli členmi žiadnej náboženskej spoločnosti. Do pôsobnosti národných výborov prešli aktívy pre občianske záležitosti na základe pokynov Povereníctva vnútra a Povereníctva školstva a kultúry z 13. septembra 1957, ktoré uložili výkonným orgánom národných výborov. aby aktívy pre občianske záležitosti vytvárali a pôsobili pri rade národného výboru v sídle matričného obvodu. Aktívy nemali za úlohu organizovať obrady, ale starať sa o ich obsah, kultúmu náplň, úpravu a výzdobu obradných miestností, propagáciu a predkladať návrhy a námety na skvalitňovanie tejto práce. Pokyny zároveň riešili i konkrétnu zodpovednosť odborov národných výborov. Odbory pre vnútorne' veci sa orientovali na materiálne zabezpečenie práce aktivov, odbory školstva a kultúry na kultúrno-výchovné pôsobenie, metodickú pomoc a zabezpečovanie výzdoby obradných miestností. Zriadenie aktivov pre občianske záležitosti pri radách národných výborov prinieslo kvalitatívny prelom v tejto činnosti. Pôsobnosť aktivov sa postupne rozšírila aj na organizovanie slávností k dalším významným udalostiam v živote človeka - k životným a pracovným jubileám, odovzdávaniu občianskych preukazov a pod. Nový názov - zbory pre občianske záležitosti - stanovila Smemíca vlády ČSSR z roku 1963 a používa sa dodnes. Ako dobrovoľné aktívy boli zbory pre občianske záležitosti pri radách národných výborov všetkých stupňov vytvorené uznesením vlády SSR č. 478 zo dňa 6. decembra 1972 o novej koncepcii práce zborov pre občianske záležitosti. Na tento dokument nadviazalo uznesenie Predsedníctva vlády SSR z 28. marca 1973 č. 28, ktoré schválilo smernice o postavení a úlohách zborov pre občianske záležitosti.
Bol to významný medzník, od ktorého sa činnosť zborov začala rozvíjať veľmi intenzívne. Komplexnejšie sa začali riešiť otázky materiálneho zabezpečenia, vrátane výstavby obradných sieni, domov smútku a skvalitňovania pohrebných služieb.
Starostlivosť o človeka pri jeho významných životných udalostiach sa v tomto období dostáva i do závodov, podnikov a družstiev na základe uznesenia IV. plenámej schôdze SOR z roku 1973. V zmysle tohto uznesenia boli vytvorené aktívy pre občianske záležitosti na pracoviskách s viac ako 500 zamestnancami, neskôr aj na pracoviskách s menším počtom zamestnancov. Podielali sa na organizovaní slávnosti k pracovným a životným jubileám svojich zamestnancov, aktívne spolupracovali so zbormi pre občianske záležitosti najmä pri uvitaní detí do života a rozlúčkach na pohreboch.
Pri ministerstve kultúry bola v zmysle uznesenia č. 478 vytvorená Slovenská rada ZPOZ ako medzirezortný poradný a Koordinačný orgán. Roku 1978 sa v zmysle uznesenia vlády SSR č. 352 z 12. októbra 1977 pri ministerstve kultúry vytvoril sekretariát Slovenskej rady ZPOZ. Do roku 1990 zabezpečoval koordinačnú, metodickú a kontrolnú prácu vo vzťahu kzborom pre občianske záležitosti na Slovensku. Za obdobie existencie Slovenskej rady ZPOZ a jej sekretariátu bolo vydaných viacero metodických materiálov k občianskym obradom a slávnostiam, ako súbor gramoplatni Človek - človeku, 0d kolísky a Náš deň, zborniky skladieb k základným obradom, v roku 1979 vyšla publikácia Premeny I, boli nakrútené metodicko-inštruktážne filmy Sobáš a Vítanie deti. V roku 1979 začal vychádzať kultúrno~spoločenský časopis Nová cesta, neskôr sporadicky metodicko-inštruktážny materiál Sláva životu. Priebežné boli vydané i publikácie Premeny Il (r. 1985) a Premeny lll (1987). Činnosť zborov pre občianske záležitosti postupne obsiahla celý život človeka od narodenia až po smrť, všetky významné udalosti, ktoré si zasluhujú zo strany spoločnosti pozornosť a úctu. V práci ZPOZ našli svoje miesto aj podujatia pre deti a mládež, ako rozlúčka s materskou a základnou školou, odovzdávanie maturitných stužiek, výučných listov a mnohé dalšie. Veľmi rozširenými sa stali podujatia venované starým ludom pri príležitosti ich životných jubilei, k Mesiacu úcty k  starším. návštevy starých a chorých ľudí v domácnosti, podujatia pre kluby a domovy dôchodcov. V zboroch pre občianske záležitosti našli uplatnenie tisícky dobrovoľných obetavých ľudí, rečnlkov, recitátorov, spevákov i hudobníkov, pre ktorých sa láska a úcta k človeku stala životným krédom. Všetkým za ich obetavú a vysoko humánnu prácu patrí i z tohto miesta úprimná poďakovanie.
Zbory pre občianske záležitosti počas svojej 45-ročnej existencie prešli výraznými obsahovými i organizačnými zmenami. Svojou bohatou a vysoko humánnou spoločenskou činnosťou, vykonávanou pre všetkých ľudí bez rozdielu, prekonali pôvodný ideovo-ateistický zámer a nadobudli prirodzený občiansky charakter. Organizované obrady a slávnosti. ktoré organizujú. obohatili miestnu kultúru o nové formy kultúmo-spoločenských aktivít. Obrady a slávnosti sú dôležitým prejavom úrovne kultúrneho a duchovného života spoločnosti a zároveň výrazom starostlivosti štátu o občana. Rámcujú závažné udalosti jeho života dávajú im širší spoločenský význam. Zohrávajú závažnú úlohu pri kultivácii medziľudských vzťahoch, estetizácii života, upevňovanl funkcii a stability rodiny. Posilñujú tiež občianske vedomie, city vlastenectva. pozomosť a úctu človeka voči ostatným ľuďom. Činnosť zborov pre občianske záležitosti chápeme ako jednu z foriem zabezpečovania občianskych práv človeka prejavujúcich sa v akte slobodnej voľby pri významných udalostiach jeho života. Zbory pre občianske záležitosti tak plnia závažnú spoločenskú funkciu. podstatne participujú na formovaní dôstojného vzťahu občana k štátu, resp. štátu k občanovi. Kvalita a úroveň vzťahu medzi týmito dvoma subjektami v rozhodujúcej miere určuje stabilitu spoločnosti a mravnú hodnotu života v nej. Náročná a obetavá práca členov ZPOZ si získala uznanie občanov a stala sa
samozrejmou súčasťou ich života. Táto skutočnosť vyjadruje úzku spoluprácu zborov pre občianske záležitosti so životom človeka, zameranú na rešpektovanie jeho občianskych práv a zároveň na oceňovanie jeho etických hodnôt i osobného
podielu na živote spoločnosti, na zveľadovanie mesta, obce.
Okrem zabezpečovanie obradov, ktoré súvisia so životom rodiny, sa zbory podieľajú na príprave a realizácii významných kultúrno-spoločenských výročí a udalosti, spomienkových slávností, pamätných dní a výročí významných dejateľov, ktorí v obci či meste pôsobili. Prax dokazuje, že v práci ZPOZ našli svoje miesto aj obrady a slávnosti, ktoré motivujú a posilňujú vzťahy občanov k svojmu rodisku, akcentujú význam dobrovoľných iniciatív občanov, akým je darcovstvo krvi, obrady, ktoré podporujú uchovávanie ľudových zvykov a tradícii a mnohé ďalšie, ktoré prispievajú k upevňovaniu pozitívnych vzťahov medzi ľuďmi, formovaniu prirodzenej ľudskej pospolitosti a súdržnosti. Zbory pre občianske záležitosti boli v nedávnej minulosti usmerñované a materiálne podporované tromi rezortnými ministerstvami- ministerstvom vnútra, ministerstvom kultúry a ministerstvom hospodárstva. V nových spoločenských podmienkach táto činnosť patri do pôsobnosti obcí, ktoré ZPOZ zriaďujú v zmysle zákona 369/90 Zb. o obecnom zriadení podľa potreby, na základe dobrovolnosti a rozhodujú ojeho personálnom a materiálnom zabezpečení. Táto zmena prechodu z pôsobnosti štátnej správy do pôsobnosti samosprávy miest a obcí priniesla mnohé problémy, nepriateľské stanoviská i zavrhovanie práce ZPOZ. Život však potvrdil ich opodstatnenost' a potrebu v každodennom fungovaní samosprávy obcí a miest, čo vyústilo i do organizovania nových druhov obradov a slávnosti kultúrno-spoločenského charakteru. Do popredia vstúpila i požiadavka vzájomnej podpory, výmeny skúseností i metodickej pomoci kolektívom ZPOZ. Z iniciatívy viacerých miest a obcí, v snahe riešiť problémy, podporiť a metodicky napomáhať rozvoj občianskej obradovosti i humánno-občianskej činnosti bola v novembri 1991 ustanovená dobrovoľná nepolitická organizácia - Združenie zborov pre občianske záležitosti "Človek - človeku" v Slovenskej republike. V zmysle svojich stanov Združenie usiluje o rozširovanie občianskych obradov a slávnosti pri významných životných udalostiach občanov, podporuje sociálno» charitatívnu činnosť so zameraním na starých a osamelých ľudí, usiluje o rozvoj kultúmo-spoločenského života v obciach a mestách a o rozvoj ďalších činnosti vyjadmjúcich pozornost' a úctu človeka k človeku, k svojmu okoliu a napomáhajúcich upevňovat' priateľské vzťahy medzi ľudmi a ich vzájomné porozumenie. Na to je potrebná metodika a výmena skúsenosti účinkujúcich v občianskych obradoch a slávnostiach a všetkých organizátorov humánno-občianskej činnosti. Metodická práca Združenia sa začala komplexnejšie rozvijat' od roku 1993, keď sa uskutočnila I. celoslovenská prehliadka programov ZPOZ Ctime ťa, jeseň života. V rámci Európskeho roku staroby bola zameraná na podporu podujati pre našich starých spoluobčanov. Po úspešnom prvom ročníku nasledovali dalšie celoslovenské prehliadky: cestami života, Tolerantne životom, Spoločne životom, Vitaj, dieťa a v tomto roku je to už VI. celoslovenská prehliadka Zrkadie- nie spomienok, zameraná na spoločenské slávnosti. K ďalším úspešným podujatiam Združenia patria celoslovenské semináre Význam a miesto občianskych obradov a slávností v živote rodiny, Posledná rozlúčka, Ako byť úspešný v služobnom styku (zameraný na spoločenský a diplomatický protokol), metodicko-školiteľské podujatia o umeleckom slove, speve a hudbe na obradoch a slávnostiach, o novovzniknutom obrade prijatia novomanželov po cirkevnom obrade, o využívaní folklórnych tradícii v obradoch a slávnostiach, o metodike scenáristickej a réžijnej tvorby občianskych obradov a slávnosti , o organizovaní Dňa pamiatky zosnulých a dalšie metodicko-školiteľské podujatia regionálneho i celoslovenského významu, smerujúce a napomáhajúce skvalitňovanie občianskych obradov a slávnosti. Na jednotlivých podujatiach sa kolektívy ZPOZ prezentovali pestrou paletou obradov a slávnosti, ktoré boli zaujímavé svojím pozoruhodným i netradičným stvámenim a z ktorých vyžarovala srdečnosť, úprimný vzťah k ľudom, k svojmu mestu či obci. Dokumentovali tiež rôznorodosť práce ZPOZ - od tradičných obradov rodinného charakteru až po slávnosti celospoločenského významu. Je veľkým pozitívom, že v práci zborov pre občianske záležitosti našli svoje trvalé miesto slávnostné prijatia mnohonásobných darcov krvi, Spomienkové slávnosti na významných rodákov a osobnosti nášho národa. slávnosti k výročiam prvých písomných zmienok o obciach a mestách, ako aj slávnosti ku Dňu matiek, Dňu
otcov, Dňu Zeme, Mesiacu úcty k starším a mnohé ďalšie. To potvrdzuje skutočnosť, že v ZPOZ pracujú ľudia, ktorí sa vyznačujú srdečnosťou a ľudskosťou, a zároveň aj nápaditosťou a tvorivým prístupom pri zabezpečovaní obradov. Dôležitý je i fakt, že do účinkovania v občianskych obradoch a slávnostiach sa zapájajú všetky generácie - od detí predškolského veku až po dôchodcov, s dôrazom na aspekt sebarealizácie a výchovy človeka, účastníka obradu i účinkujúceho.
Za dôležitú súčasť metodickej pomoci kolektívom ZPOZ, organizátorom občianskej obradovosti a humánno-občianskej činnosti Združenie ZPOZ Človek- človeku považuje edičnú činnosť, a to vydávanie metodických materiálov k obradom a slávnostiam: zborníkov scenárov, príhovorov a príležitostnej poézie a metodicko- informačného bulletinu Človek-človeku. V uplynulom období bol za čiastočnej podpory ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a Kancelárie prezidenta SR vydaný zborník Cestaml života, ktorý obsahuje metodiku k rôznym druhom občianskych obradov a slávností, a zborník Posledná rozlúčka na pomoc pri zabezpečení smútočných obradov, vrátane Dňa pamiatky zosnulých. V spolupráci s ministerstvom vnútra bol vydaný zborník Spoločne životom ako metodická
pomôcka pri usporadúvani občianskeho obradu uzavretia manželstva a jubilejných svadobných obradov. Pripravujeme vydanie ďalších zbornikov, čo ale závisí od finančných možností Združenia.
Práca ZPOZ sa uskutočňuje na princípoch demokracie a ľudskosti. Celé naše úsilie a snaženie smeruje k naplňaniu základnej myšlienky a poslania nášho Združenia - aby človek ostal blízky človeku. Zmeny, ktoré sa uskutočňujú v našej spoločnosti a v živote ľudí, si vyžadujú také formy a metódy práce. aby sa občianske obrady a slávnosti v súlade s potrebami spoločnosti ešte viac prihlásili k človeku, pozitívne ovplyvňovali jeho myslenie a konanie a jeho vzťah k iným ľuďom. V tomto procese formovania ušľachtilých medziľudských vťahov a osobnosti človeka majú zbory pre občianske záležitosti svoje nezastupiteľné miesto. Svojou spoločensky prospešnou humánnou prácou dokázali svoje opodstatnenie, význam v spoločnosti, miesto v kultúrno- spoločenskej štruktúre našich miest a obcí. Mnohostranná práca zborov pre občianske záležitosti obohacuje duchovný život človeka, rozvíja jeho ľudskosť a kultúrnost'. Tiež spristupňuje kultúrne hodnoty, rozvíja kultúrne dedičstvo minulosti, podieľa sa na tvorbe miestnej i národnej kultúry, čím sa radí do kultúrneho bohatstva nášho národa a štátu. Preto jej zo strany štátu patri pozornosť, podpora i ocenenie.
Napĺñanie poslania zborov pre občianske záležitosti, ktorým sú pozornost“, láska a úcta, je vyvrcholením hlbokej humanity vo vzťahu človeka k človeku. Rozvijajme túto humánnosť, pracujme a konajme tak, aby sa naším pričinením svet okolo nás stal krajší a ludskejší.
Záverom ďakujem všetkým za humánnu prácu, ktorú vykonávate pre občanov Vašich miest a obci, za Váš konkrétny podiel na rozvoji zborov pre občianske záležitosti a celého Združenia ZPOZ Človek-človeku v Slovenskej republike. Osobitne ďakujem za obetavú prácu dlhoročným a zaslúžilým členom ZPOZ, ktori už desiatky rokov v zboroch pôsobia. pre ktorých sa ušľachtilosť, láska a úcta k človeku stali životným poslaním.
Všetkým želám pevné zdravie, príjemnú rodinnú pohodu, spokojnosť a radosť z vykonanej práce pre dobro a potešenie iných ľudí. "Len ak bude mať blizko k druhým ľuďom, priblíži sa človek sám sebe" (BECHER). To je hlavná myšlienka. o naplnenie ktorej sa celou svojou činnosťou v zboroch pre občianske záležitosti usilujeme.
Mgr. Anna Ťureková,
predsedníčka ÚR
Z druženía Z POZ
Človek-človeku