Cirkevný zbor ECAV Tomášovce

Dá sa teda predpokladať, že v tom období už musel existovať aj kostol. V roku 1622 sa Tomášovce nachádzajú medzi evanjelickými farami v Novohrade. Až s nástupom reformačných myšlienok šírených od 20. rokov 16. storočia sa začínajú zjavovať aj ďalšie doklady o osobnostiach pôsobiacich na tomášovskej fare. Majitelia divínskeho a haličského panstva - Balašovci a Forgáčovci - sa stali protestantmi a podporovali Lutheránskych kazateľov na svojich majetkoch. Podľa zásady praktizovanej v Nemecku "čí kraj, toho viera" pomáhali pri presadzovaní nového náboženstva a pomohli aj pri vytváraní novej cirkevnej organizácie v Novohrade. Kultúrny život v 17. a 18. storočí v obci mal prevažne náboženský charakter. Rozvíjala sa duchovná pieseň, ktorá sa uplatnila v kostole a na pohreboch. S Balašovcami sa začína aj história evanjelickej cirkvi v Tomášovciach a v jej fíliách. Usudzuje sa, že už okolo roku 1530 tu bol založený cirkevný zbor. Najstaršie poznatky z cirkevného života sú od farára Jána Lovčániho, ktorý tu pôsobil v rokoch 1704 - 1729. Z jeho záznamov sa dajú vyčítať jeho predchodcovia, a to: Andrej Dromeo, Tomáš Zmizelly, Andrej Nigríny, Matej Textorides, Daniel Mazárius, Jur Marcelli, Mikuláš Nikolaides, Ján Sincelius a Juraj Lovčáni. Po Jánovi Lovčánimu nasledoval Ján Glozius Pondelský, Martin Vandalik, Ján Samuel Martiny, Ján Mihalička, Martin Mrákota, Ján Dorkovič, Andrej Schwantner, Adam Struhár, Ján Geduly, Ján Geduly mladší, Ľudevít Pekár, Samuel Ferenczi, Juraj Chochol, Ladislav Lanštiak, ktorého kazateľská činnosť v Tomášovciac spadala do éry "výstavby socializmu" a dehonestácie duchovných ideí kresťanstva. Veľmi ťažko to na neho doliehalo ako aj na všetkých veriacich v zbore. Ďalším nasledovníkom bol Július Gábor, Pavol Melicherčík, Ján Lacko, Ján Kallanda, Anna Kalandová - prvá evanjelická farárka v Tomášovciach, ThMgr. Miroslav Dubek, iniciatívny kazateľ slova Božieho, ktorý začal napĺňať túžbu tomášovských veriacich mať svoj vlastný duchovný stánok, na ktorého výstavbe má veľkú zásluhu. Zároveň pôsobil v právnom výbore evanjelickej cirkvi a zastával aj hodnosť predsedu dištrikturálneho súdu Západného dištriktu evanjelickej cirkvi na Slovensku. Svoje účinkovanie v Tomášovciach ukončil 30.8.1996. Základný kameň začínajúcej stavby kostola bol slávnostne položený 8.9.1991. Jeho text výstižne sformuloval Miroslav Dubek takto: "S pokorou v srdci a s prosbou o Božiu pomoc kladieme základný kameň ev. cirkv. zboru a. v. v Tomášovciach. Nech toho dielo vzbudí v nás i v budúcich generáciách živú vieru v nášho Spasiteľa Ježiša Krista". Posvätil ho biskup západného dištriktu ev. cirk. na Slovensku Rudolf Koštial a to 30.9.1995. Tomášovský kostol je v podstate postavený na mieste starého kostola, ktorý bol zničený 20.1.1945. V júli 1945 bola ukončená dostavba zborového domu započatá v roku 1943 a tak po slávnostnej vysviacke objekt plánovaný na kultúrno-náboženské aktivity bol daný do užívania na bohoslužobné účely. Do nového kostola vedú tri centrálne vchody, prvý z nich smeruje ku krstiteľnici, druhý stredový do oltárnej časti ku kľačadlu, kde sa prisluhuje večera Pánova a tretí smeruje ku kazateľnici, odkiaľ sa zvestúva Slovo Božie. Ďalšou symbolikou je hrubo tesaný dubový kríž, ktorý korešponduje s postrannými krížmi tvoriacimi základy bočných stien. Tým sa zvýrazňuje myšlienka golgoty; návštevník musí hľadieť aj na bočné kríže - kajúceho aj nekajúceho lotra. Tomášovský cirkevný zbor má bohatú tradíciu v oblasti rozvíjania duchovného odkazu kresťanských myšlienok viery a lásky, ako i foriem  ich realizácie, činnosti spolkového zamerania, kultúrno-výchovného a vzdelávacieho poslania. Boli to tradičné náboženské slávnosti súvisiace s udalosťami v cirkevnom roku, ďalej pri príležitostiach cirkevných jubileí a misijno-osvetových podujatí. Doba socializmu výrazne poznačila duchovný život v zbore. Silená ateistická výchova v každodennom živote a na každom úseku podlomila vieru ku kresťanským ideálom. Náboženská výchova sa vypudila z výchovno-vzdelávacieho procesu v škole - jednoducho sa nevyučovala. K obratu došlo po roku 1989, postupne sa zaznamenáva zmena v myslení a v postojoch veriacich i neveriacich, návrat k tradíciám sa začína prejavovať aktívnymi skutkami. Náboženská výchova opäť dostáva svoje miesto v škole. Významnou osobnosťou Tomášoviec bol Pavol Uhorskai, ktorý v roku 1945 vykonal kňažskú a profesorskú skúšku. Bol kaplánom, neskôr farárom v mnohých cirkevných zboroch. Za svoje zásadové a neoblomné postoje bol v minulom období prenasledovaný a väznený. Po ukončení väzby mal zakázané vykonávať kňažské povolanie. Po roku 1989 sa zase zapojil do duchovného života a v novembri 1990 bol zvolený do funkcie Generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi na Slovensku, ktorú ukončil 30.10.1994. Bola mu udelená zlatá medaila, vtedajší prezident republiky Michal Kováč mu udelil Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy.