Svojou morálkou, sebazaprením, nasadením, umom a oddanosťou v záujme boja za slobodu priniesli i do našej obce vytúžený koniec fašizmu. Toto sú fakty a skutočnosti, ktoré nemôžeme spochybňovať.
„Hrdosť národa siaha tak ďaleko, ako ďaleko siaha jeho pamäť“.
Aj to je dôvod, kvôli ktorému nemôže náš bežný život, aj keď s odstupom rokov a udalostí, plynúť iba v zabehnutom tempe všedného dňa. V konkrétnom čase a priestore sme zviazaní s našou minulosťou, nadväzujeme i zveľaďujeme historické dedičstvo, preberáme jeho tradície, ctíme si jeho hodnoty overené časom, udalosťami a skúsenosťami našich predkov. Je to naša naliehavá povinnosť aj v týchto časoch, pretože zabúdanie by mohlo opäť priniesť ľahostajnosť, ktorá ohrozuje obozretnosť, prináša riziká, ktoré deformujú význam tradičných hodnôt, pevných pilierov nášho života, medzi ktoré patrí i oslobodenie našej obce.
Ja našou povinnosťou pamätať si na tieto udalosti a odovzdávať ich ďalej. Mali by sme to byť najmä my, ktorí sme sa narodili po druhej svetovej vojne a neboli sme tvárou v tvár konfrontovaní s jej drámami a následkami. Máme povinnosť nezabúdať, ale pripomínať si tragédiu, ktorá sa tak smutne zapísala do dejín. Naše spomienky by však nemali byť len smutné. Spomínajme s vďakou, úctou a inšpiráciou.
Nech takéto chvíle v nás podnecujú napĺňanie odkazu našich predkov, aby už nemuseli vyrastať hroby známych či neznámych, a aby naša radosť zo života, ktorý sme dostali ako dar, mohla byť každodenná ...
V mene Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Tomášovciach, v mene Obecného úradu v Tomášovciach ako aj v mene svojom ďakujem všetkým, ktorí obetovali svoj život pri oslobodzovaní našej obce.
Česť ich pamiatke!
Ing. Ján Mičuda, starosta obce.
Priebeh bojov za oslobodenia obce Tomášovce
Oslobodzovacie vojská armád bývalého Sovietskeho zväzu a Rumunska sa koncom roka 1944 priblížili k hraniciam nášho okresu. Blížiaci sa front bolo cítiť i veľkým pohybom ustupujúcich nemeckých vojsk najmä od druhej polovice decembra. Koncom roka zahájili vojská 2. ukrajinského frontu samostatnú útočnú operáciu s cieľom oslobodiť Stredné Slovensko. Po ťažkých bojoch bol 14. januára 1945 oslobodený Lučenec a vzhľadom na potrebu preskupiť vojská sovietskej a rumunskej armády sa postup vojsk zastavil.
Nemecké vojská sa stiahli aj do našej obce, kde boli súčasťou uzla obrany s vybudovanými opornými bodmi, protitankovými prekážkami, mínovými poliami a drôtenými zátarasmi. Bol tu zriadený systém delostreleckých a guľometných hniezd. Z uvedeného dôvodu sa naša obec v tom čase stala bezprostredným objektom bojových operácií vojsk nemeckej obrany a útočiacich vojsk 27. armády II. ukrajinského frontu. Boj o našu obec trval so striedavou zúrivosťou od 14.1. do 24.1.1945. Na hornom okraji obce, od Haliče a od Gregorovej Viesky mali Nemci zakopané delostrelectvo. Po oslobodení Vidinej dňa 15.1.1945 sa nemecká obrana stiahla k severnému svahu násypu železničnej trate do Veľkej Vsi, ďalej na južný okraj obce a k južnému okraju lesa Lipina za cestou smerom na Halič. Podporné delostrelecké a mínometné zbrane boli rozmiestnené po záhradách v obci. Protitankový kanón bol umiestnený pri Ľubetníku v smere výstrelu Hlavnou a Želežničnou ulicou. Jedna pojazdná delostrelecká batéria bola umiestnená na Rajčuli a druhá na kóte Kopáň nad obcou pri lese Háj. Niekoľko útočných diel bolo ďalej ukrytých v stodolách na Viešťanskej ulici. Obec bola viackrát bombardovaná, najmä ulice Zelená a Železničná, kde mali Nemci vybudované opevnenia. Takmer všetci občania z tejto časti obce museli opustiť svoje domy a ukrývať sa u spoluobčanov v odľahlých uliciach. Bolo to veľmi ťažké obdobie. Zima bola krutá. Dňa 20. januára napadlo miestami 40 až 50 cm nového snehu. Následne aj cez deň klesala teplota k mínus 18 °C. Civilné obyvateľstvo veľmi trpelo.
Ustupujúca nemecká armáda dňa 20. januára vyhodila do vzduchu vežu kostola, tým sa značne poškodil aj kostol, ktorý už nebolo možné opraviť. Fašistické jednotky pokračovali v zdržiavacej taktike a vyrážali do protiútokov za účinnej podpory tankov a samohybných diel. Ich zadné vojská úporne bránili každé palebné postavenie. Dôsledné uplatňovanie tejto taktiky zapríčinilo i dočasné zastavenie sovietskych útokov od Lučenca. Front sa stabilizoval na krátky čas na čiare Halič – Stará Halič – Tomášovce- Veľká Ves – Točnica. V utorok 23. januára začali sovietske vojská s delostreleckou paľbou, ktorá trvala od 9.00 hod do 11.20 hod. Po prvý krát strieľali na západný okraj obce „Kaťuše“ v snahe zlikvidovať nemecké delostrelecké batérie. V noci sa ozývala streľba len sporadicky na prednom okraji obce. V stredu ráno 24. januára 1945 okolo 09.00 hod vchádzajú do obce prvé sovietske vojská. Obec bola konečne oslobodená. V oslobodzovacích bojoch nepadli len vojaci obidvoch bojujúcich strán, ale aj mnohí občania našej obce.
V celej stredoslovenskej operácii položilo svoje životy za naše oslobodenie vyše 17 tisíc sovietskych a 10 458 rumunských vojakov.
