Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Užitočné odkazy

Ústredný portál verejnej správy

UPSVaR LučenecREKUS

Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 19.10.2017, 14:41:55

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, štvrtok 19. 10. 2017
17 °C 4 °C
slabý dážď, západný vánok
vietorZ, 1.36m/s
tlak962.85hPa
vlhkosť90%

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 7
DNES: 438
TÝŽDEŇ: 1895
CELKOM: 223085

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História obce

Prvá historická zmienka o obci TOMÁŠOVCE sa nachádza v listine Belu IV. Vydaná je vo Zvolene 3.augusta roku 1247. Je zachovaný aj hodnoverný opis vydaný prepoštom Filipom a Ostrihomskou kapitulou po 3.8.1247. V obidvoch listinách sa výslovne spomína:"Luchunch, que alio nomine Tamasy vocatur...", z čoho možno usudzovať, že Lučenec a Tomášovce boli od najstaršich (pisomne doložených) dokladov párovými pomenovaniami.

Poddanská obec Tomášovce počas celých stáročí patrila vždy k niektorému feudálnemu panstvu. Najviac bola vo vlastníctve divínskeho a haličského panstva. Obce v rámci svojich povinností museli zabezpečovať zemepanské usadlosti najmä po materiálnej stránka. Po roku 1351 na základe dekrétu kráľa Ľudovíta Veľkého to bol tzv. deviatok. V priebehu bojov Mateja Korvína so šľachtou a likvidácie stavovskej opozície dochádza aj k zmene vlastníka Tomášoviec - v roku 1469 patri obec pod divínske hradné panstvo. Druhá polovica 16.storočia je už charakteristická tureckými nájazdmi do Novohradu. Turci v roku 1544 obsadili sídlo novohradskej župy - Novohrad. 25.júla 1575 Turci dobyli aj hrad Divín. Počas týchto bojov boli spustošené a čiastočne zničené aj Tomášovce, ktoré od tej doby spolu s okolitými poddanskými dedinami boli poplatné Turkom. K obratu v tureckom nebezpečenstve dochádza v polovici 90.rokov 16.storočia. V priebehu tzv.pätnásťročnej vojny /1593-1606/ uhorské vojská pod vedením grófa Mikuláša Pálffyho 26.novembra 1593 znovu dobyli Divín a 27.novembra 1593 sa vzdala aj turecká posádka vo Fiľakove. Druhá polovica 16.storočia je charakterizovaná nástupom reformačných myšlienok v Novohrade. Veľká časť novohradskej šľachty prijala protestanskú vieru. Pozitívom týchto skutočností bol nebývalý rozvoj vzdelanosti a osvety. Napriek ťažkým peripetiám svojho postavenia v 16. a 17. storočí Tomášovčania ostávajú v povedomí súčasníkov ako dobre situovaná dedina v rámci Novohradu. Výrazným dokumentom toho obdobia je svedectvo známeho slovenského polyhistora Mateja Bela. Tento vo svojom geograficko - historickom diele píše začiatkom 18.storočia o Tomášovciach ako o bohatej, prosperujúcej dedine grófa Zichyho a zemanov Semerovcov.

Všetci občania sú Slováci, ktorí sa vzorne starajú o úroveň hospodárskeho života v dedine. M.Bel konštatuje,že mnohí z nich sa venujú remeslu /hrnčiarstvu - výrobe nádob, fajok a pod./ a pritom sa usilovne starajú o svoje polia. Prosperitu a relatívne úspešný rozvoj obce brzdili niektoré mimoriadne nepriaznivé okolnosti. Boli to predovšetkým katastrofálne požiare v rokoch 1704, 1714, 26.júna 1782, ďalej v roku 1834 a jeden z posledných v roku 1857. K nim sa pridružili aj rôzne epidémie, ako mor v roku 1710 a cholera v roku 1831.

Do zápasu o zmenu spoločenských a politických pomerov, ktoré vrcholili v rokoch 1848-1849, sa zapojil aj Novohrad. Lučenec a celé okolie výrazne podporili uhorskú vládu v jej odpore proti Viedni. Politická moc zostala v Uhorsku aj po marcových reformách v rukách šľachty. No i tak medzi najdôležitejšie reformné zákony uhorského snemu, ktoré priamo zasahovali do starých poriadkov a narúšali ekonomickú základňu feudalizmu, patrí vyhlásenie rovnosti občanov pred zákonom, čo v v podstate znamená zrušenie poddanstva. S neúplnými výsledkami revolúcie úzko súviseli aj formy národnostného útlaku. Útočnosť maďarských vládnucich tried zosilnela v posledných dvoch desaťročiach 19. a na začiatku 20. storočia. Bola to etapa maďarizácie a snaha o dotvorenie jednotného maďarského štátu. Aj v Tomášovciach sa to prejavilo tlakom úradov na obecnú samosprávu a cirkevných predstaviteľov.

Vypuknutie prvej svetovej vojny v posledných júlových dňoch roku 1914 a jej následky ťažko doľahli na celý Novohrad, Tomášovce nevinímajúc. Najciteľnejším zásahom do života dediny bolo zmobilizovanie veľkej časti mužov do armády. Búrlivé dni zániku monarchie sa aj v Tomášovciach prejavovali sociálnymi nepokojmi. Najviac rebelovali vojaci navrátivší sa z frontov, najmä ruského, odkiaľ prinášali aj myšlienky boľševizmu. Kronikár o tom píše takto:"...nárokovali si možné a nemožné práva a zaviesť nové poriadky v obci. Ohrozovali zvlášť notára Ľudevíta Fabriczyho, ktorý nočnou hodinou bol nútený zutekať,aby si holý život zachránil. Zášť proti nemu bola vedená pre nespravodlivé delenie podpory počas vojny.." Po odchode notára bola zriadená národná stráž, v ktorej službu konali mladší občania vyzbrojený puškami. Udržiavali poriadok v obci až do 4. januára 1919, keď do Lučenca prišlo česko-slovenské vojsko. Prvé mesiace a roky nového štátneho útvaru,ktorý znamenal pokrok z hľadiska záchrany existencie slovenského národa, sa v Tomášovciach niesli v znamení pokračujúceho revolučného vrenia. S trpkou pasivitou občania sledovali vpád maďarských boľševikov v jarných mesiacoch 1919. Tomášovská kronika o tom píše:"...v osudný deň na poludnie zjavilo sa nad obcou maďarské lietadlo, ktoré strieľalo z guľometu, no žiadnu škodu nespôsobilo. V priestore medzi strážnym domkom ležiacom od Tomášoviec na juh a strážnym domkom v obci viedli tuhý boj dva obrnené vlaky - československý a maďarský. Boje oboch vlakov,podobne aj boje obidvoch vojsk trvali celý deň, čo sa dalo usúdiť zo streľby tak našich ako aj nepriateľských diel, pušiek a guľometov. Streľba z diel bola intenzívna najmä v sobotu popoludní. Strieľalo sa granátmi, šrapnelgranátmi a šrapnelami. Okolo 3.hodiny popoludní maďarské delostrelectvo obrátilo intenzívnu paľbu na tomášovskú vežu, a to údajne preto, lebo niektorí občania vyliezli na vežu a odtiaľ ďalekohľadmi pozorovali boje. No neuškodili jej, lebo granáty padali ďalej od kostola do záhrady. Asi o 6.hodine večer v sobotu pred turícami maďarské vojská dorazili do Tomášoviec..." Povojnová hospodárska kríza sa citeľne dotkla všetkých skupín obyvateľstva, najviac však tých, ktorí pracovali v okolitých fabrikách v Lučenci, Opatovej, Haliči, Fiľakove. Po prekonaní povojnovej hospodárskej krízy nastupuje dočasná stabilizácia kapitalizmu a s nim súvisiaca stabilita politického systému v republike priniesla aj obci pomalé, ale predsa len isté sociálne vylepšenie. Vytváranie nových pracovných príležitostí. Na základe rozhodnutia viedenských arbitrov prichádza 10. novembra 1938 do Novohradu maďarské vojsko, ktoré okrem Lučenca obsadzuje 60 obcí. Novohrad stráca v prospech horthyovského Maďarska aj dve významné slovenské dediny Opatovú a Halič. Vlastenecké nadšenie v jesenných mesiacoch 1938 neobišlo ani našu obec. Nenašiel sa ani jeden z mužov,ktorý by nerešpektoval mobilizačnú vyhlášku. 6.októbra 1938 vyhlásená autonómia Slovenska postavila aj pred politických reprezentantov Tomášoviec potrebu zaujať vlastné stanovisko.

Uskutočnila sa fúzia troch hlavných politických strán: agrárnej, sociálnodemokratickej a slovenskej národnej strany. Dochádza k založeniu HSĽS. Myslíme si, že táto politická vládnuca strana v Tomášovciach zohrala pozitívnu úlohu v celom ďalšom období až do oslobodenia obce Sovietskou armádou. Nakoľko príkazy a nariadenia plnila len v nevyhnutnej miere a čo sa dalo odsabotovala. Dôkazom toho je celá aktivita protifašistických a demokratických síl v obci. Podobne ako ostatné evanjelické kostoly bol aj tomášovský akýmsi "agitačným"strediskom proti režimu. Tomášovce sa stali ohniskom bojov od 14. do 24. januára 1945. Dňa 20.januára ustupujúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu vežu kostola, tým sa značne poškodil i kostol, ktorý už nebolo možné opraviť. Oslobodenie Novohradu prinášalo v dôsledku systematického ničenia hodnôt všetkého druhu zo strany ustupujúcich nemeckých vojsk katastrofálny dosah pre obnovu mierového života obyvateľstva. Obetavosť a pomoc všetkých občanov pri odstraňovaní vojnových škôd dokázali, že už koncom roku 1945 sa život v obci stabilizoval.

Ekonomická stabilita obce sa nezmenila ani po viťazstve komunistov vo februári 1948. Prináša však zmeny do všetkých oblastí života. Akčný výbor likviduje staré vládnuce štruktúry a nastoľuje nové. V lete 1949 je založené strojové družstvo, ktoré sa na jeseň toho istého roku mení na Jednotné roľnícke družstvo I. typu a preberá do užívania cirkevnú, urbársku, obecnú a zanedbanú pôdu. V druhej polovici 50. rokov pokračujú rôzne formy nátlakových akcií, ktoré majú za úlohu vyviesť program kolektivizácie zo stagnácie a upevniť ekonomickú stabilitu družstva.

V rokoch 1956-1957 to bola úprava ciest miestnych komunikácíí, ktorá súvisela s výstavbou družstva stavba sýpky, ošípárne, sušiarne. 5.mája 1959 dochádza k slávnostnému výkopu novostavby kultúrneho domu a zároveň aj k úprave nových priestorov pre materskú školu. Dňa 1.júla 1958 začal stavebný závod Hron s výstavbou hydinárskeho závodu. V roku 1961 začalo v Tomášovciach činnosť prvé stavebné bytové družstvo v okrese a nasledujúceho roku sa začalo s výstavbou 14 bytových jednotiek, ktoré boli už o dva roky dokončené.

8.septembra 1968 uskutočnený slávnostný výkop základov základnej školy, v ktorej sa už od 1.septembra 1971 začalo vyučovať. Slávnostné otvorenie KD bolo po viacročnej výstavbe 12.decembra 1968. V roku 1970 sa začala výstavba novej železničnej stanice, ktorá bola daná do užívania v roku 1974. Základný kameň nového závodu na výrobu kameniny bol položený dňa 11.novembra 1970 v Tomášovciach na Markuškách. Výroba sa začala v decembri 1974. Po zrušení strojno-traktorovej stanice v roku 1978 sa prikročilo k výstavbe agrochemického podniku, ktorý bol dokončený v roku 1983.

V obci bolo s nákladom 6 500 000 korún vybudované moderné nákupné stredisko, odovzdané v roku 1980. Ďalej je to výstavba domu smútku, ktorá bola daná do užívania v roku 1988. Boli taktiež urobené ďalšie práce súvisiace s komunikáciami, ich úpravou, výstavba športového ihriska a ďalšie. Za toto obdobie vzrástla kultúrna úroveň obyvateľstva. Došlo k sociálnej vyrovnanosti a stabilite, ktorej dozvuky doznievajú dodnes.