Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Užitočné odkazy

Ústredný portál verejnej správy

UPSVaR LučenecREKUS

Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 19.10.2017, 14:40:45

Aktuálne počasie

<<
>>
dnes, štvrtok 19. 10. 2017
17 °C 4 °C
slabý dážď, západný vánok
vietorZ, 1.36m/s
tlak962.85hPa
vlhkosť90%

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 9
DNES: 438
TÝŽDEŇ: 1895
CELKOM: 223085

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Fauna a flóra

Na poliach, lúkach a pasienkoch tomášovského chotára sú zastúpené bežné druhy rastlinných spoločenstiev. Z lúčnych druhov sú to viaceré druhy tráv, napr. psinček tenučký, lipnica lúčna, tomka voňavá, kostrava lúčna, z bylín ďatelina lúčna, myší chvost obyčajný, králik biely, skorocel kopijovitý, ďatelina plazivá, púpava lekárska, štiav kyslý, zvonček konáristý a iné.

Vlhkejšie prostredia osídľujú viaceré druhy ostríc, vstavačov, páperník širokolistý a úzkolistý a iné vlhkomilné druhy. Poľné kultúry (obilniny - najmä pšenica, jačmeň, ovos a okopaniny) v dlhotrvajúcom vývoji sa odklonili od svojich primárnych vlastností a sú dnes samostatne málo životaschopné. Bez náročného pestovania by ťažko obstáli v prirodzenom konkurenčnom boji s ostatnými rastlinami, ktoré ich sprevádzajú - burinami. Najčastejšími burinami sú: drchnička roľná červebá, horčica roľná, veronika perzská, pichliač roľný, kapustička obyčajná, pýr plazivý, mlieč roľný, sklerant ročný, podbeľ liečivý, konopnica napuchnutá, lipkavec obyčajný, nezábudka roľná a iné. V samotnom intraviláne obce nachádzame množstvo zástupcov ruderálnej vegetácie rozšírenej na stanovištiach vytvorených človekom. Sú pozdĺž ciest, medzi zastavanými plochami, ohradami, na chodníkoch, pri plotoch a pod. K typickým zástupcom tohto charakteru patrí napr. lastovičník väčší, pŕhľava dvojdomá, lopúch väčší, druhy rodov mrlík, stavikrvov, skoroceľ vačší.

V dnešnej kultúrnej krajine tvoria dôležitú zložku i krovinaté spoločenstvá. Rozšírené sú na prístupných, ľudským zásahom manej narušených miestach. Najrozšírenejšie sú však na neobrábaných plochách, strmších svahoch, okrajoch poľných ciest a pod. K najčastejšie zastúpeným druhom krov patrí trnka obyčajná, ruža šípová, vtáčí zob, ostružina krovitá, svíb krvavý, lieska obyčajná a viaceré druhy vŕb. V podraste týchto krov nachádzame niekoľko bylín, ktoré sú schopné znášať tmavé prostredie. Sú to napr. pŕhľava dvojdomá, pakost smradľavý, zádušník brečtanolistý, kopytník európsky, pľúcnik lekársky.

Pestrosť bylinných druhov sa odráža i v pestrosti lesných spoločenstiev. Na nízkych vyvýšeninách, kde nie je orná pôda, sa rozprestierajú dubové lesy premiešané hrabom. Prevládajúce druhy sú: dub zimný, dub-cer, dub plstnatý, hrab obyčajný, javor tatársky, jaseň manový, lipa veľkolistá i lipa malolistá. Takmer úplne vymizol smrek obyčajný, breza plstnatá a agát biely. Na brehoch Lučeneckého potoka a na mokrejších priestranstvách sú najčastejšie zastúpené jelša lepkavá, vŕba popolavá, čremcha strapcovitá, vŕba rakyta, vŕba päťtyčinková, krušina jelšová, topoľ osyka a vŕba krehká. Zemepisná poloha, reliéf krajiny a rôznorodý vegetačný kryt Lučeneckej kotliny ovplyvňujú zloženie živočíšstva v chotári obce. Neobyčajne bohaté na druh a jedince sú živočíšne spoločenstvá bezstavovcov. Z prvkov sú tu koreňonožce, bičíkovce a nálevníky. Žijú v hornej vrstve pôdy a živia sa rôznymi baktériami. Z červov sú to najmä dážďovky, ktoré sa významne podieľajú na humifikácii pôdy. Vyskytuje sa tu hlavne dážďovka zemná, dážďovka ružová, háďatko obyčajné, slizniak hôrny, slizniak čiernosivý a iné. Zo slimákov je najčastejší slimák obyčajný. Pod kameňmi sa zdržiava mnohonožka chlpatá, stonožka ucholaková a podobne. Hmyz je zastúpený veľmi bohato. Najčastejšie druhy sú: hmyzovka pôdna, ucholak obyčajný, svrček lesný, mravec lúpeživý, mravec bodavý, mravec čierny, mravec žltý, mravec lesný, osa obyčajná, sršeň obyčajný, rôzne druhy bystrušiek - fialová, medená, lesná; hrobárik lesný, hrobárik čierny, zdochlinár červenoštíty, lajniak lesný, lajniak jarný, kliešť obyčajný, križiak obyčajný a mnohé iné. Medzi hmyz zaraďujeme aj chrústa obyčajného, nosorožteka obyčajného, roháča veľkého, rôzne druhy fúzačov, mníšok, obaľovačov, kobyliek, vošiek atď.

Z obojživelníkov sa vyskytujú: salamandra škvrnitá, mlok obyčajný, ropucha obyčajná, ropucha zelená, skokan hnedý, skokan štíhly, slepúch lámavý, jašterica obyčajná, jašterica múrová, jašterica zelená, užovka obyčajná, zmijovec hladký a zmija obyčajná.

Vtáky tvoria najpočetnejšiu skupinu stavovcov. Žijú takmer všade, od intravilánu obce až po celý chotár. V zimných mesiacoch nachádzame druhy zimujúce, na jar a v podjeseň druhy sťahovavé. Hniezdiace druhy sú vari najtypickejšie pre celý región obce. Z dravcov tu hniezdi jastrab veľký, krahulec obyčajný a myšiak hôrny. V poľných biotopoch je už zriedkavá jarabica poľná. Takmer nenachádzame už prepelicu poľnú. Aklimatizoval sa však bažant obyčajný. Holuby reprezentuje holub hrivnák, holub plúžik, hrdlička poľná a hrdlička záhradná. Významné miesto medzi operencami má kukučka, typická svojim hniezdnym parazitizmom. Sovy sú prispôsobené lovu v podvečerných a nočných hodinách. Patria sem: sova obyčajná, sova ušatá a kuvik obyčajný. Z ďatľov sa v okolí Tomášoviec vyskytuje krutohlav obyčajný, ďateľ veľký, ďateľ malý, žlna zelená, dudok obyčajný.

Rod spevavcov je zastúpený najpočetnejšie. Tvoria ho vtáky malých až stredných veľkostí. Výnimku tvorí iba čeľaď krkavcovitých, ktorá sa svojou veľkosťou vyčleňuje spomedzi ostatných spevavcov. Je to najmä havran čierny, ktorý sa v chotári vyskytuje len v zimnom období.

Ďalej je to krkavec čierny, vrana obyčajná východoeurópska, kavka obyčajná, straka obyčajná, sojka obyčajná. Z čeľade škovránkovitých spomenieme pipíšku chocholatú, škovránka stromového a tiež škovránka poľného. Čeľaď lastovičkovitých reprezentuje lastovička obyčajná a belorýtka obyčajná. Brehuľa obyčajná je zriedkavý hniezdič kolmých riečnych brehov. Jediným zástupcom vlhovitých je vlha obyčajná. Sýkorovité predstavujú veľmi užitočné, drobné a pohyblivé vtáčiky lesov, parkov a záhrad. Sú to: sýkorka veľká, sýkorka belasá, sýkorka uhliarka, sýkorka chochlatá, sýkorka hôrna, sýkorka čiernohlavá a mlynárka dlhochvostá.

Typickým druhom je i drobný oriešok obyčajný. Čeľaď drozdovitých v chotári reprezentuje drozd trskotavý, drozd čvíkotavý, drozd plavý a drozd čierny. Medzi drozdovité sa tiež radia: skaliarik sivý, pŕhľaviar čiernohlavý, pŕhľaviar červenkastý, žltochvost domový a červienka obyčajná. Penicovité sú zastúpené veľmi užitočnými hmyzožravými druhmi. Sú to trsteniarik obyčajný žijúci pri vodách, sedmohlások obyčajný, slávik obyčajný. Ďalej rôzne druhy peníc - rod sylvia (čiernohlavá, sláviková, popolavá) a kolibkárikov - rod Phylloscopus (spevavý, čipčavý, sykavý). Čeľaď králikovitých reprezentuje zlatohlav, ktorý je zároveň najdrobnejším vtákom vôbec. Z muchárikovytých poznáme najmä muchára sivého a muchárika bielokrkého. Trasochvosté zastupuje trasochvost biely a ľaptuška hôrna. Strakošovité reprezentuje strakoš obyčajný a strakoš červenohlavý. Čeľaď vrabcovitých sa vyznačuje relatívne silným kužeľovitým zobákom prispôsobeným na požieranie i otváranie semien. Z nich sú najpočetnejšie: vrabec domový, vrabec poľný, glezg obyčajný, stehlík obyčajný, stehlík konôpkar, kanárik poľný, čížik, hýľ obyčajný, pinka obyčajná, strnádka obyčajná ako i celý rad ďalších. V chotári sa nachádza aj široká paleta cicavcov.

Rad hmyzožravcov predstavujú takmer výlučne užitočné druhy. Sem patria: jež a krt, ďalej menej známe piskorovité, veľmi pohyblivé, malé, na prvý pohľad myšiam podobné živočíchy. Najhojnejší z nich je piskor obyčajný a piskor malý, ktorý je našim najdrobnejším cicavcom s celkovou váhou 2-7 gramov. Zo zástupcov netopierov je najviac rozšírený netopier obyčajný. K dvojzubcom patrí všeobecne známy zajac poľný. Hlodavce sú rozšírené v rôznorodom prostredí. Typickým hlodavcom sú veverice, plch veľký, pĺšik lieskový. Čeľaď myšovitých je terikolná. Radíme sem myš domovú, potkan obyčajný. Čeľaď hrabošovitých repezentujú najmä: hrdziak hôrny, krysa vodná a najväčší škodca našich polí - hraboš poľný. Mäsožravce sú dravé cicavce rôznych veľkostí. Do tejto skupiny patrí líška, kuna hôrna, kuna skalná, hranostaj obyčajný a najmenší mäsožravec lasica obyčajná.

Sem patrí ešte tchor obyčajný. V minulosti sa vyskytovala aj vydra. Zriedkavý je jazvec a ojedinele mačka divá. Párnokopytníky reprezentuje diviak, srna a jeleň. Na záver ešte spomeňme ryby Krivánskeho potoka a vodnej nádrže. Zarybnené sú týmito druhmi: kapor, šťuka, jalovec obyčajný, belička, pstruh potočný, úhor a niektoré ďalšie druhy.